Príjemná rozprávka

Kronika Rodu Spiderwickovcov je film o troch súrodencoch, ktorí musia ochrániť vzácnu knihu pred zlým obrom Mulgarathom. Ak by sa mu kniha dostala do rúk, získal by moc nad všetkými čarovnými bytosťami, ktoré sú v nej spomenuté. Jareda, Simona a Mallory čaká tvrdý boj. Mulgarath a jeho odporní poskokovia sú odhodlaní spraviť čokoľvek, aby sa ku kronike dostali – aj zabiť tých, ktorí ju chránia.

Táto filmová rozprávka rozhodne nemá ambície Harryho Pottera. Hoci sa v nej zjavia rôzne nadprirodzené bytosti a deti budú musieť bojovať proti nepriateľovi, ťažisko príbehu nie je v špeciálnych efektoch a veľkolepých bitkách. Kto čaká bombastickú fantasy a là Harry, bude veľmi, veľmi sklamaný. A kto sa pustí bez priveľkých očakávaní do pozerania Kroniky Rodu Spiderwickovcov – podobne ako ja – môže byť milo prekvapený.

Dej je jednoduchý, nemá priveľa dramatických zvratov a odchýlok. Na jednej strane sa snažia hrdinovia ochrániť Kroniku, na druhej zasa nájsť spôsob, ako by ich rodina mohla fungovať po odchode otca. Jednoduchosť v tomto prípade však nie je na škodu – filmári mohli aspoň dej do detailov spracovať. Rovnako jednoduché je aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Väčšinou sa hlavné postavy pohybujú v starom dome Artura Spiderwicka alebo v jeho blízkom okolí – v lese a v liečebni, kde býva stará teta Lucinda. Jedinú výnimku tvorí magické miesto, na ktoré drobní elfovia odniesli Artura, nie je to však žiaden prepracovaný svet podobný Pandore. Komorné prostredie je v tomto prípade plusom filmu – divák má pri sledovaní pocit, že podobné dobrodružstvo môže kedykoľvek zažiť vo vlastnej záhrade.

Magických bytostí vo filme nebolo veľa, ale boli spracované celkom milým spôsobom. Páčilo sa mi, ako sa domáci škriatok dokázal upokojiť iba vďaka medu alebo keď sa deti v knihe dočítali, že Mulgarathovým poskokom ubližuje rajská omáčka. Autori knihy to vymysleli dobre, nevytvárali žiadne nové, exoticky znejúce látky a predmety, ale väčšinou stavili na to, čo diváci dobre poznajú. Zo začiatku som možno čakala trochu viac pompéznosti a počítačovej grafiky, no nakoniec to filmu ako celku až tak nechýbalo.

Koniec filmu bol veľmi dojímavý. Páčilo sa mi, že sa teta Lucinda znovu stretla s Arturom Spiderwickom a odišla s ním. Bolo to najlepšie riešenie po dlhých rokoch, ktoré prežila s vedomím, že ju okolie považuje za blázna. Ďalším plusom filmu bolo aj to, že sa boja proti Mulgarathovi zúčastnila aj matka troch súrodencov. Konečne sa nezjavilo to otrepané klišé „len nech sa rodičia nič nedozvedia.“

Film bol od začiatku do konca príjemnou oddychovkou, ktorá zaujme hlavne mladších divákov. Našlo sa v ňom zopár milých originálnych drobností, ale celkovo by som ho zaradila do kategórie mierny nadpriemer, žiadny vyrážač dychu.

Osobné hodnotenie: 67%