NOVINKA | 24.2.2011 20:13 | KOMENTÁRE [11]
AUTOR: Najmladší slovenský fantasy autor o sebe a svojej knihe

Je mladý, je talentovaný a splnil si svoj sen - vydal knihu.

Tomáš Beňuška má len 15 rokov a predsa trochu vytŕča spomedzi radov bežných tínedžerov. Už v takomto mladom veku sa mu podarilo vydať knihu. Demoni-Kahl je prvým dielom trilógie Pandemónium. Nielen o nej nám Tomáš niečo porozprával v nasledujúcom exkluzívnom rozhovore pre náš portál Fantasy-Svet.net.

Na internete o tebe ako o čerstvom autorovi nekoluje veľa informácií. Zopár nám ich poskytuje len obálka tvojej knihy. Mohol by si sa nám preto najprv predstaviť?

Ako som už spomínal na obálke knihy, som pätnásťročný študent gymnázia z Banskej Bystrice, kde žijem s rodičmi a svojim sedemnásťročným bratom. Svet fantasy mi ukázal môj osemnásťročný bratranec, keď sme sa ako malí hrávali na bojovníkov, kreslili sme si mapy, podľa ktorých sme chodili lesom, bojovali so žihľavou či inými rastlinami. Neskôr aj v podobe literatúry a potom rôznymi inými, nie až tak detskými hrami. Medzi moje záujmy patrí športovanie, prechádzky po prírode, počúvanie hudby a samozrejme písanie. Pred Demoni-Kahl som pracoval na knihe s pracovným názvom „Vek Vlčí“, ale to bola len skúška, preto už neexistuje. Demoni-Kahl bol môj úplne prvý, taký skutočnejší pokus napísať niečo seriózne. Poviedkam som sa začal venovať až niekedy, keď som knihu dokončoval.

Ako vnímaš fakt, že si najmladším slovenským fantasy autorom, ktorému vyšlo jeho literárne dielo? Ovplyvnilo vydanie knihy nejakým spôsobom tvoj život?

Ťažko povedať, ako to vnímam, pretože sa zatiaľ ako fantasy autor necítim, obzvlášť v tejto dobe, keď knihy nevydávajú iba spisovatelia. Veľa skutočných autorov tohto žánru by sa mohlo aj uraziť, že sa radím medzi nich. Naozajstným fantasy autorom by som sa nazval až vtedy, keď by bola dokončená trilógia Pandemónium. Vydanie knihy ovplyvnilo môj život takým spôsobom, že cítim akési vnútorné víťazstvo. Môžem si povedať „Uau! Kniha nesie moje meno!“ a je to skutočne dobrý pocit.

Čo ťa inšpirovalo k napísaniu príbehu? Máš nejaký spisovateľský vzor, ktorý ťa ovplyvnil?

Nápadov mám veľmi veľa a ani sám neviem odkiaľ pochádzajú a spisovateľský vzor nemám. Mám rád tvorbu Petri Neomillnerovej, či nášho slovenského Juraja Červenáka, ale neinšpiroval som sa nimi a vôbec, svoju knihu som chcel spraviť úplne odlišnú od ostatných, a preto som sa snažil všetko vytiahnuť zo svojej fantázie a nie od niekoho iného.

Ako si sa vôbec dopracoval k tomu, že si knihu dopísal? To chce dosť sebadisciplíny a výdrže.

S prvotnou ideou prišiel môj otec, ktorý keď si všimol ako rád píšem, navrhol mi, že ak napíšem niečo kvalitné, tak by mi pomohol s vydaním. Bola to pre mňa veľká motivácia, ale nedával som si veľké šance, preto som sa s ňou ani veľmi neponáhľal. Pracoval som na nej približne štyri roky, ako som uviedol na obálke knihy, a to je veru dostatočne dlhý čas na to, že Demoni-Kahl má len 213 strán. Často som mával dlhšie prestávky... teda, pokiaľ sa doba niekoľkých mesiacov, čo som nenapísal ani písmeno dá nazvať prestávkou, ale pokiaľ nemám náladu písať, tak to jednoducho robiť nemôžem. Príliš sa to odzrkadľuje na mojom písaní.

Skús nám príbeh trochu predstaviť. Priamo od autora sa to vždy cení viac, ako z obálky knihy.

Predstaviť príbeh takisto nebude ľahké. Nechcel som totiž, aby bol Demoni-Kahl stereotypným príkladom príbehu o spravodlivom, inteligentnom a vždy zdvorilom hrdinovi, ktorý kvôli svojej odvahe a dobrosrdečnosti chce zachrániť svet pred skazou. Zameral som sa na to, aby sa Demoni-Kahl javil skôr ako príbeh, ktorý sa v tom danom svete skutočne môže udiať a nebude to nič neobvyklé ako väčšina príbehov o vyvolenom a lepšom ako sú všetci ostatní. Demoni-Kahl je teda o mladom polodémonovi, ktorý si žije svoj skromný život v malej dedine. Žije v agresívnom svete, v ktorom neustále zúri vojna, či už medzi rasami, alebo Kruhmi, ako sú Kruh Nekromancie a Kruh Satanizmu. Je proti svojej vôli donútený pridať sa k jednému z nich alebo umrieť. Zvolí si ťažšiu cestu a pridá sa do služieb Kruhu Satanizmu, kde príjme nových priateľov, nového pána, ale tiež nové problémy, ktoré služba u diabla prináša.

Kto z tvojho okolia čítal príbeh ako prvý? Aké boli reakcie tohto človeka?

Ako prvá to čítala kamarátka Saša Cingelová, ktorá zároveň kreslila aj obálku. Reakcie boli veľmi dobré, dokonca moju knihu zaradila do svojho osobného Topu najlepších kníh, aké čítala, na skvelé tretie miesto (!!!), a že to povie ona, ktorá kníh prečítala skutočne veľa, o to je tá chvála príjemnejšia.

Kedy si si prvýkrát pomyslel, že by si svoje dielo mohol vydať ako knihu a ako sa ti to podarilo? Ponúkal si knihu aj niektorým známym vydavateľstvám?

Prvý krát som si to pomyslel vtedy, keď som to dopísal, keďže dohoda s otcom znela tak, ako som už vyššie uviedol, a keďže väčšinu týchto vecí vybavil otec, tak to pre mňa bolo vcelku jednoduché. Ponúknuť knihu známejším vydavateľstvám...hm, niekedy v budúcnosti snáď.

Kniha Pandemónium – Demoni-Kahl je na našom knižnom trhu už niekoľko mesiacov. Aké sú tvoje pocity teraz, keď poznáš reakcie čitateľov?

Pocity sú zmiešané. Na jednej strane som nadšený a na druhej strane si hovorím, že kopu vecí som mal ešte upraviť, než som s tým niečo robil, keďže všetka kritika, ktorú dostávam, je v tom istom duchu. Aspoň viem, čomu by som sa mal vyvarovať v druhej knihe.

Inšpirovali ťa k vytvoreniu postáv tvoji známi alebo rodina? Vytvoril si si k niektorej z nich zvláštny vzťah?

Postavy som nevytváral podľa nikoho skutočného, no vzťah mám takmer ku každej z nich. Najväčší samozrejme k Darionovi a potom k Farovi. K ostatným mám viac-menej rovnaký. Darion je hlavná postava, okolo ktorej sa točí celý príbeh, no Far je špecifický. Na vymýšľaní jeho správania som si dal záležať a je to asi jediná postava, ktorá by sa dala spoznať len podľa „počutia“.

Autori sa zvyknú stotožňovať so svojimi postavami, no Darion má až 23 rokov. Prečo si zvolil práve takýto vek? Má Darion nejaké tvoje vlastnosti?

Keby som sa ja mal stotožniť s Darionom, tak by z toho nevzišlo nič dobré. Mám pätnásť rokov a ak by mal mať Darion taktiež pätnásť, nemohol by som s ním v knihe robiť to, čo robím napríklad teraz. Bol by ešte dieťa, nemohol by sa zapájať vo väčších bojoch a nemohol by byť úplne seriózny a podľa mojich predstáv. A navyše, 23 rokov je ideálny vek. Je to taký mladší dospelý. Môže sa chovať aj seriózne, rozumne, no takisto sa to môže zmiešať s mladíckou nerozvážnosťou a túžbou spoznávať nové veci. Jediné naše spoločné vlastnosti sú, že najprv koná a potom myslí, tvrdohlavosť, či chuť konať na vlastnú päsť.

Ako si na tom s písaním druhej knihy? Ide to ľahšie ako pri prvom diely? Kedy sa na ňu môžeme tešiť?

Povedal by som, že to ide skôr ťažšie, pretože musím nadväzovať na veci, ktoré sú už dané. V Demoni-Kahl som všetko vymýšľal, no teraz musím niektoré fakty vysvetliť, udať im nejaký smer, či zmysel, k tomu dodať ďalšiu zápletku. A komplikuje mi to ešte jedna vec a to, že som druhú časť začal písať skôr než Demoni-Kahl vyšlo a teda kritika, ktorá sedí na Demoni-Kahl bude sedieť aj na Noc Večnú, preto musím popracovať aj na zmene už napísaného. A keď vezmem do úvahy to, že toho mám napísaného celkom dosť... Kedy to bude dokončené, to je ešte veľmi otázne a vôbec na to neviem zatiaľ odpovedať.

Vydaním knihy sa ti nepochybne splnil sen, o ktorom snívajú mnohé decká v tvojom veku. Čo by si im po tejto stránke odkázal?

Sen sa mi splnil, to je jasné, no a mladým talentom by som odkázal jedine to, že pokiaľ chcú niečo robiť a sú si istí, že im to ide, nech sa nenechajú odradiť rečami ako „Si ešte malý“, alebo „Keď budeš starší...“

Ďalšie novinky z kategórií AUTOR

Tagy: pandemonium, tomas benuska