NOVINKA | 22.10.2010 23:12 | KOMENTÁRE [0]
AUTOR: Suzanne Collins: "Napísať scény plné smrti je vždy ťažké."

Rozhovor s jednou z najvplyvnejších autoriek dnešnej doby: o jej práci, knihách i jej živote.

Vtkali ste akciu, dobrodružstvo, mytológiu, sci-fi, romantiku i filozofie do Hier o život. Čo vás ovplyvnilo k vytvoreniu Hier o život?
Výrazným ovplyvnením bola grécka báj o Theseusovi a Minotaurovi. Mýt hovoril o tom, ako za minulé skutky položili v Aténach trest, počas ktorého museli pravidelne posielať sedem mladíkov a dievčat na Krétu, kde boli uvrhnutí do labyrintu, v ktorom žil monštruózny Minotaur.
Už ako malá som mohla oceniť to, aké to bolo nemilosrdné. Kréta odosielala veľmi jasné posolstvo: „Pokiaľ s nami neurobíte poriadok, urobíme niečo horšie, ako len prosté zabitie vás. Budeme zabíjať vaše deti.“ A bolo to povolené, rodičia bezmocne sedeli a nemohli to zastaviť. Theseus, syn kráľa, sa tam rozhodol ísť. Myslím, že svojím spôsobom, je Katniss takým futuristickým Theseusom.
V súlade s klasickými koreňmi, posielam pocty v tejto aktualizovanej gladiátorskej verzii hier Roman, v ktorých nemilosrdne vláda núti ľudí k boju až do smrti v mene zábavy. Svet Panemu, najmä Capitolu, je založený rôznymi odkazmi Romanu. Panem sám pochádza z výrazu „Panem et Circenses“, ktorý vo voľnom preklade znamená: „chlieb a hry“.
Publikum pri Romanských hrách a v reality show, sú takmer postavy samy o sebe. Môžu reagovať s veľkým nadšením, alebo hrať rolu zamietnutia.
Bola som medzi programom o surfingu a skutočnom vojnovom spravodajstve, keď ku mne Katnissin príbeh prišiel. Raz v noci som len tak sedela a okolo mňa priam preletela skupina mladých zápasiacich ľudí, ktorí súperili, ja neviem, o peniaze? A v ďalšom prípade je to skupinka ľudí, ktorý bojujú proti skutočnej vojne. Bola som unavená a línie sa mi začali rozmazávať znepokojujúcim spôsobom a myslela som na tento príbeh.

Hry o život sú každoročnou televíznou udalosťou, v ktorej je jeden chlapec a dievča zo všetkých dvanástich okrskov nútených k účasti na boji na život a na smrť v živom televíznom vysielaní. Čo si myslíte o výzve pri televíznom vysielaní – pri deťoch i dospelých?
Tak, ono sú často tie hry pripravené rovnako ako športové akcie, je tam záujem o to, kto vyhrá. Súťažiaci sú väčšinou neznámy, čo znamená, že nemôžme povedať či sú schopní. Občas tam sú neskutočne talentovaní ľudia na hranie.
Potom tam je vzrušenie z toho, ako sledujete ľudské poníženie, to ako ich niečo privádza k slzám, ich utrpenie, fyzické, čo mi pripadá nesmierne znepokojujúco. K dispozícii je tiež znecitlivenie publika, takže keď vidia ako sa odohrávajú skutočné tragédia, trebárs nejaké novinky, nemá to na nich vplyv.

Predpokladá sa, že kniha je veľmi brutálna, ale je napísaná vkusne. Bolo ťažké dosiahnuť rovnováhu?
Áno, napísať scény plné smrti, je vždy ťažké. Je ťažké vložiť deti do násilných situácií – Gregor je vo vojne, Katniss uprostred gladiátorských hier. Postavy umierajú. Nie je zábava niečo také písať, ale myslím si, že keď nie je možné dopustiť, aby sa niečo podobné zrealizovalo, tak je na tom pracovať ľahšie, ako na inom type príbehu.
Vzhľadom nato, že musíme mať na pamäti, koho sa snažíme knihou dostať. Snažím sa premýšľať o tom, ako povedať obzvlášť ťažké udalosti mojim vlastným deťom. Presne to, čo potrebujú vedieť, aby to skutočne celé pochopili. Dať im údaje, ktoré potrebujú vedieť, viac by bolo zbytočné.

Hry o život sa zaoberajú rôznymi otázkami extrémnej chudoby, hladu, útlaku a dôsledkov vojny. Čo vás priviedlo k takejto závažnej téme?
Bol v tom vplyv môjho otca. Pracoval v Air Force, bol vojenským špecialistom, historikom a doktorom politických vied. Keď som bola dieťa, bol rok vo Vietname. Bolo preňho veľmi dôležité, aby sme pochopili určité aspekty života. Takže to nebolo len o návšteve bojiska, potrebovali sme vedieť, prečo došlo k vojne, ako sa to odohrávalo a poznať jej dôsledky. Našťastie, mal nadanie hovoriť históriu ako fascinujúci príbeh. Taktiež vyzeral, že má dobrý zmysel pre to, koľko detí by presne dokázal zvládnuť. Čo je celkom dosť.

V Hrách o život majú Katniss a Gale rozsiahle znalosti o poľovníctve, zháňaní potravy, voľne žijúcich živočíchoch a rôznych technikách prežitia. Aké druhy výskumu ste urobila, ak existujú?
Niektoré veci som poznala z počúvania otca o jeho detstve. Vyrastal v priebehu krízy. Pre jeho rodinu lov nebol športom, ale spôsobom, ako dostať mäso na stôl. Tiež vedel čo to o jedlých rastlinách. Mal ísť do lesa, zbierať všetky tieto hríbiky a priniesť ich domov, aby si ich osmažili. Moja mama by nikoho z nás nenechala prejsť okolo nich! Ale on ich jedol a nikdy si neublížil, myslím si, že vedel, ktoré nie sú smrtiace. Taktiež som čítala veľkú hromadu sprievodcov divočiny o tom, ako prežiť. A tu je to, čo som sa dozvedela: musíš by naozaj dobrý, aby si vonku prežil dlhšie ako pár dní.

Pre televíziu ste písala rôzne show pre deti a pre stredne starých čitateľov ste vydali Underland Chronicles. Prečo ste sa rozhodli písať pre staršie publikum, aký to bol zážitok?
Myslím, že povaha príbehu diktovala vek čitateľov od začiatku. Underland Chronicles i Hry o život obsahujú veľa násilia. Ale v Underland Chronicles, aj keď ľudské charaktery umierajú, veľa konfliktov sa odohráva v určitej dávke fantastiky. Obrie krysy, netopiere a iné tvory. Môžete trošku znížiť vekovú kategóriu. Zatiaľ čo v Hrách o život, ten fantastický prvok nie je, je to futuristické sci-fi a násilie nie je len o človeku na človeka, je to dieťa na dieťa. A myslím, že to nás automaticky presunie do staršieho vekového rozpätia.
Zistila som, že nejde o veľký rozdiel v tom, ako ste technicky pristúpili príbeh, bez ohľadu nato, o aký vek ide. Začínala som ako dramatik pre dospelé publikum. Pri televíznej práci to bolo predovšetkým pre deti. Ale bez ohľadu nato, pre koho píšete, sú tam rovnaké pravidlá, charakter a motív. Stačí nastaviť svet a snažiť sa zotrvať v pravde. Ak je to naplnené plyšovými animovanými zvieratami, je šance, že nikto nezomrie. Ak je to naplnené obrím mäsom a krvou potkanov s nenávisťou, násilie sa objaví.

Boli Hry o život vždy plánované ako trilógia?
Nie nevyhnutne. Ale ako som si myslela až do konca prvej knihy, uvedomila som si, že neexistuje žiadny spôsob, akým by bol príbeh ukončený. Katniss robí niečo, čo by nikdy nezostalo nepotrestané v jej svete. Tam by boli určite následky. A tak otázka, či pokračovať v sérii, bola odpovedaná za mňa.

Ako zvyčajne trávite svoj pracovný deň? Pripadá vám to ako rutina, keď píšete?
Dám si nejaké cereálie a sadnem si k práci čo najskôr. Čím viac sa musím zaoberať rôznymi rozptýleniami predtým, ako začnem písať, tým ťažšie sa zameriam na príbeh. Potom pracujem kým nie som „na mizine“, zvyčajne do ranného popoludnia. Ak píšem 3 až 5 hodín, je to produktívny deň. Počas niektorých dni, je všetko čo urobím, zízanie na stenu. Ale deň môže byť produktívny i vtedy, keď pracujete s charaktermi či spriadaním problému. Zvyšok času trávim „chodením“ okolo príbehu a snažím sa ho dostať von z mojej hlavy.

Aké boli vaše obľúbené romány, keď ste ešte boli teenegerkou?
A Tree Grows in Brooklyn od Betty Smith
The Heart Is a Lonely Hunter od Carson McCullers
Nineteen Eighty Four od George Orwell
Anna Karenina od Leo Tolstoy
Slaughterhouse-Five od Kurt Vonnegut
A Wrinkle in Time od Madeleine L’Engle
Lord of the Flies od William Golding
Boris od Jaapter Haar
Germinal od Emile Zola
Dandelion Wine od Ray Bradbury

V čo dúfate, že si vezmú čitatelia, keď si prečítajú túto knihu?
Otázky ohľadom toho, ako by prvky z knihy mohli byť relevantné pre ich vlastný život. A keď aj sú znepokojujúce, čo by pre ne mohli urobiť.

Zdroj

Ďalšie novinky z kategórií AUTOR

Tagy: suzanne collins, hry o zivot