NOVINKA | 14.9.2010 02:19 | KOMENTÁRE [3]
AUTOR: Juraj Červenák: "Nikdy som nemal potrebu vkladať do svojich hrdinov čosi zo seba."

Autor, ktorý je jedným z najobľúbenejších česko-slovenských čitateľov, známy hlavne kvôli kombinácii reality s fantasy svetom, odpísal na našu žiadosť, v ktorej sme ho žiadali o rozhovor a súhlasil. Nasledujúce riadky patria práve rozhovoru.

Aké vlastne boli tvoje začiatky? Začínal si už v období puberty alebo až po dosiahnutí plnoletosti?
V puberte som už bol ostrieľaný autor a mal som za sebou niekoľko románov. :-) Prvý z nich som napísal ako 9-ročný, bola to kovbojka s názvom Dobrodružstvá Toma Liggreta, dodnes ju mám, jeden exemplár, zošitové vydanie, detský rukopis. Už na základnej škole som vydával časopis Blesk, v ktorom vychádzali moje prvotiny. Žiaľ, keďže som ho klepal na písacom stroji, z každého čísla existuje jediný kus. :-) V puberte už som vyhrával literárne súťaže, napríklad poviedkami o partizánoch a sci-fi o tom, ako bude v budúcnosti celý svet socialistický. :-)

Čo bolo podnetom k napísaniu prvej knihy, ktorú si vydal?
Prachy. Za honorár som si chcel kúpiť video, ktoré bolo v tej dobe (začiatkom 90. rokov) ešte veľmi drahé. Podarilo sa. Druhý dôvod bola potreba vyrozprávať nejaký príbeh. To mi zostalo doteraz. Ale nové videá (dvd prehrávače, blu-ray prehrávače...) si tiež stále kupujem.

Prečo si vlastne knihy vydával výhradne v českom jazyku?
Lebo v tej dobe na Slovensku po nejakej fantasy (tobôž domácej) neštekol pes. Ľudia tento žáner čítali málo, takže vydavatelia nemali dôvod ho vydávať. Česi sa zobudili skôr, tam sa to naštartovalo hneď po „zamatovej“, a hneď od začiatku bol záujem aj o tuzemských autorov, nuž som sa uchytil.

Ako vnímaš to, že tvoje knihy sa začali vydávať i v slovenčine?
Je to príjemné, pretože každá kniha je úplne najviac naozajstná len v jazyku, v ktorom ju autor napísal. Preklad je vždy istým spôsobom deformácia, nech je akokoľvek dobrý. Takže som rád, že si ma slovenskí priaznivci môžu konečne prečítať v rodnej reči (teraz samozrejme hovorím o knižných vydaniach, v slovenčine som vydával už od 90. rokov vďaka časopisu Fantázia, kde mi vyšli poviedky i jeden román na pokračovanie – Sekera z bronzu, rúno zo zlata). Pravdou ale je, že z hľadiska živobytia je pre mňa stále dôležitejší český trh. Jednoducho preto, že je väčší a knihy sa na západ od Moravy predávajú lepšie ako u nás.

Čo také ťa inšpirovalo k tvorbe postáv, ktorá z nich je ti vlastne najbližšia a prečo? Vytváral si niektorú tak, že sa s tebou v niečom zosobňovala?
Nikdy som nemal potrebu vkladať do svojich hrdinov čosi zo seba. Keď sú tvojimi postavami slovanský čarodejník (Černokňažník), staroruský bojovník (Bohatier) či borec zo starých povestí českých (Bivoj), hľadáš to „ukotvenie hrdinu“ v iných zdrojoch, v dobových špecifikách, v mytologických súvislostiach a pod. Ale môj ostatný hrdina, kapitán Kornélius Báthory z románu Strážcovia Varadína (a jeho pokračovaní), ten už je modernejší, žije v 17. storočí, a tam už sa dá čiastočne aplikovať aj súčasné myslenie, takže áno, Kornel má určite i niečo zo mňa a môjho pohľadu na svet.

Pokiaľ by si mal možnosť stať sa súčasťou svojich príbehov, ktorého by si sa chcel stať súčasťou a prečo? =)
Radšej žiadneho, všetky sa odohrávajú v ťažkých vojnových časoch. Úprimne, nechcel by som žiť v nejakom slovanskom hradisku ani stredovekom meste. Vieš, ako to vtedy chodilo – zima, špina, svrab, hlad, vysoká zločinnosť, mor... Vo fantasy býva prostredie často zidealizované, ale ja píšem historickú fantasy, takže musí byť realistické. A z toho vyplýva, že je aj (z nášho dnešného pohľadu) vysoko nehostinné. Maximálne tak nejaké vidiecke zemianske sídlo zo 17. storočia, tam by som sa ešte odvážil vstúpiť. Ale často by som si umýval ruky.

Ktorá z tvojich kníh je tvojmu srdcu najbližšia?
Vždy tá, ktorú práve píšem. Keďže práve v tejto chvíli mám malú prestávku, tak tá, ktorú som dopísal – teda Brána Irkally, druhý diel Dobrodružstiev kapitána Báthoryho. Ale rovnako mám rád Strážcov Varadína, teda prvý diel cyklu. Zo starších vecí mám rád druhý diel Černokňažníka s podtitulom Radhostov meč (práve vychádza v upravenej verzii v slovenčine) a tretí diel Bohatiera, tam som rozvinul skutočne epický príbeh a zdvihol si tak latku poriadne vysoko. Snáď ju s Báthorym preskočím.

Do kníh si zapojil i históriu a čiastočne mytológiu, čo ťa k tomu viedlo?
Záujem o históriu a mytológiu. :-) Kedysi v začiatkoch som písal fantasy z imaginárnych svetov, ale to ma rýchlo prestalo baviť. Cucať si všetko z prsta, to je príliš jednoduché. Ale zobrať nejaké skutočné historické udalosti, skombinovať ich s vlastným príbehom a ešte aj nejakými nadprirodzenými motívmi (a pritom neprekrútiť históriu), to je naozajstná výzva.

Nachádzal si inšpiráciu i v dielach iných autoroch?
Ale iste. Na českej a slovenskej scéne nájdeš len málo žánrových autorov, ktorých neovplyvnili Sapkowski a Howard. Ďalší vychádzajú trebárs z Tolkiena, ale to nie je môj prípad, ja som Stredozemi prišiel na chuť až vďaka filmom, tie som videl každý asi tak 15-krát.

A teraz trošku iná káva: aký druh literatúry máš najradšej a čo si vždy rád prečítaš?
Nie som z tých autorov, ktorí by hľadali inšpirácie v iných žánroch. Keď som mal ešte čas a chuť čítať, hltal som hlavne fantasy, okrem toho veľa klasických dobrodružných románov, ale aj westernov či detektívok. Momentálne čítam hlavne literatúru faktu, najmä veci o histórii a vojenstve.

Máš nejakých obľúbených autorov, ak áno, ktorí sú ti srdcu najbližší? =)
Ako som už uviedol, inšpiráciou pre mňa boli hlavne Howard a Sapkowski. Bavili ma aj niektoré gemmellovky, Holdstockov Merlinov kódex, Powersovo Stáčanie temného piva, romány od Guya Gavriela Kaya. Nie som veľký priaznivec rozsiahlych fantasy ság, mám radšej samostatné romány alebo kratšie cykly. Mimo fantasy som veľký fanúšik detektívok Eda McBaina a v poslednej dobe som objavil Cormaca McCarthyho, jeho Cesta je text, pri ktorom si vravím: „Takto chcem vedieť písať, keď raz budem veľký.“

A nakoniec taká bleskovka, radi by sme vedeli, čo by si si vybral, pokiaľ by si mal možnosť ;)

Film alebo kniha?
Film, pretože na knihy nezostáva čas. A vôbec, keď celý deň zízam na monitor a pracujem s textami, večer mám málokedy chuť „niečo si prečítať“. Keď už, tak si šľahnem nejaký komiks, ale väčšinou si pustím film alebo nejaký dobrý seriál.

Mýty/Legendy alebo realita?
Ťažko vyberať, keďže ich vo svojej tvorbe kombinujem, ale v poslednej dobe ma viac než mytológia zaujíma história, takže asi realita.

Terry Pratchett alebo Richard A. Knaak?
Určite Pratchett, Zeměplochu som prečítal skoro celú, všelijakým Knákom sa radšej vyhýbam. Najmä preto, že Knaak ani nie je autor, je to skôr fabrika na spotrebnú fantasy, v jeho mene to v skutočnosti píše celá partia nájomných písačov.

Upíri alebo elfovia?
Asi hádam radšej upíri, aj keď v poslednej dobe sú strašne sprofanovaní vďaka Twilightu a jeho klonom. Ale napríklad True Blood pozerám poctivo a náramne ma to baví.

Pero a papier alebo počítač a word?
Dnes už jednoznačne počítač, ale stále mám zošit, do ktorého si píšem poznámky ručne, niekedy sa mi pri tom lepšie rozmýšľa.

Sci-fi alebo fantasy?
V literatúre určite fantasy, vo filmoch mám veľmi rád aj sci-fi (dobrých filmových fantasy je strašne málo).

Animovaný film alebo japonské anime?
Nie som veľký fanúšik anime, hoci tie špičkové si pozriem rád (akýkoľvek Miyazaki, taktiež klasiky ako Ghost in the Shell alebo vynikajúce Ninja Scroll...). Keď už japonský film, tak radšej hraný, hlavne nech tam cvendžia katany. Inak teda ale radšej animovaný film „západného typu“. Od Pixaru až po európske záležitosti typu Trio z Belleville alebo Secret of Kells (vysoko odporúčam).

PC hra alebo playstation?
Nič z toho, hry vôbec nehrám. Rád si pozriem herný trailer, pokiaľ je pekne animovaný, ale končí to u mňa pri povzdychu „to by bol fajn film“. Počítačové hry ma zúfalo nebavia.

Zaklínač alebo Harry Potter?
Jednoznačne Zaklínač, na ňom som vyrastal. Čo sa týka Harryho, mám rád filmovú sériu, mám tu v poličke DVD zbierku všetkých (zatiaľ natočených) dielov, aha! :-)

Ďakujeme Jurajovi za príjemný rozhovor a do budúcnosti mu prajeme všetko dobré, tak ako v písanej tvorbe, tak i v súkromnom živote!

Ďalšie novinky z kategórií AUTOR

Tagy: juraj cervenak