Ide o tvora, ktorý sa vyskytuje najmä v rôznych mýtoch, hororoch, či fantasy. Každý ho pozná podľa charakteristického znaku, že sa živí krvou, ktorú pije svojim obetiam – prevažne ľudským obetiam.
Stručná etymológia slova upír:
S veľkou pravdepodobnosťou ide o slovo slovanského pôvodu, vyskytuje sa vo všetkých slovanských jazykoch. Napr. po bulharsky sa mu hovorí вампир(čitaj vampir), po bielorusky упыр(upir) a po rusky упырь (upír). Niektorí ale tvrdia, že je slovo upír možné spájať s tureckým označením čarodejnice, ktoré po tatársky znie ubyr. Prvé použitie tohto slova, ktoré je aj zdokumentované je z roku 1047 v staroruskej knihe žalmov, ktorý je podpísaný ako Упирь Лихый (Zlý upír). Inokedy sa spomína aj traktát Slovo svätého Grigorija (11. – 12. storočie), kde sa hovorí o tom, že pohania uctievajú upírov. Varianta vampír, ktorá sa vyskytuje najmä v západných krajinách (VB, FR, Nemecko) je odvedená zo srbčiny вампир/Vampir.
Tradičná slovanská kultúra a pojem upír:
Postavu tohto tvora môžeme nájsť v mytológii východných, západných i južných Slovanov. Písomne sa zachovali takéto názvy: u Bulharov: vapir, drakus, žin, ustrel; u Srbov: vukodlak, vaper, lampir; u východných Slovanov: upyrь, upir, oboroteň (akýkoľvek lykantrop)
Upír a jeho vznik:
Podľa slovanskej mytológie ako i u Germánov ide o človeka, ktorý zomrel nečistým spôsobom (rozumej samovražda, poprava zločinca), resp. osoba, ktorá bola vylúčená zo spoločnosti ľudí, alebo ide o človeka, ktorý zomrel nevhodnou smrťou (čarodejník používajúci čiernu mágiu, či obeť čarodejníka). Po tom, čo sa vo svete prijalo kresťanstvo, začali ľudia veriť, že upírom môže byť aj osoba, ktorá bola pochovaná bez obradu, či boli vykonané zle. Srbi zase tvrdili, že ním môže byť aj živý človek, ktorý má vrodené predpoklady sa ním stať.
Upír a jeho vzhľad:
Mohlo ísť o človeka bez kostí, alebo bez nosa, s červenými očami, či kovovými zubami, alebo mohol mať telo pokryté srsťou. U Slovanov z východu mohol mať zmijí jazyk, či byť slepý a hluchý. U Bulharov mohol na seba prijať podobu zvieraťa (rys, vlk, myš). Ak upírom bola žena, vynikala svojou krásou: tvár mŕtvolne bledá, vlasy čierne, pery ako krv a vraj pri pohľade do jej tmavých očí ste mohli zazrieť bábiku. Aj keď išlo o nebezpečného tvora, vďaka svojej charizme sa stal vyhľadávanou osobou.
Vlastnosti upíra:
Vlastnosti a ich možnosti žitia sa silne líšili v jednotlivých povestiach, mytológiách. Kým najčastejšie ide o nočného tvora, ktorého ak zasiahne slnečný lúč, tak zahynie, v slovanskej mytológii si mohol založiť aj rodinu (manželka a deti). Považoval sa za nesmrteľného, mohol však zhorieť. Takisto bolo známe, že potrebuje ľudskú krv, zvieracia nie je dostatočná, pretože ho oslabovala. Hovorilo sa, že žijú medzi normálnymi ľuďmi (najčastejšie sa spomínajú ako obchodníci či mäsiari) a že v hrobe musia spať len v určitý deň v roku. Niekde sa verilo aj v to, že vplyvom nich vzniká mor, hlad, alebo zlé počasie.
Archeologické nálezy, ktoré potvrdzujú vieru v upírov:
V minulosti ako obrana proti upírom existovalo mnoho metód a niektoré z nich sa doložili aj archeologickými nálezmi, ako sú napr.:
- Niekde boli mŕtvi prebodnutí kolom
- Telo dodatočne vyhrabané a spálené
- Mŕtvy bol zavalený kameňmi
- Odseknutá hlava mŕtveho
- Mŕtvemu sypali do úst mak a mnohé iné.
A kde boli doložené tie metódy konkrétne konkrétne? Napr. stredoveké pohrebisko v Lahoviciach pri Bratislave (skúmané v rokoch 1955 - 60). Niekedy je ale ťažké rozlíšiť, či išlo o nejakú popravu, alebo skutočne o opatrenia vyššie menované. Je nutné k tomu poznať dobové a miestne zvyky.
Upíri v histórii a zmienky o nich:
Najstarší písomný opis o činnosti upíra podáva islandská sága o Erikovi Červenom z 13. storočia.
Potom sú to staroruské kresťanské spisy z 11. až 13. storočia.
Najznámejší upír sa spája s historickou osobnosťou krutého kniežaťa Vlada, aj keď postava Draculu s ním má málo spoločného. K vampyrizmu má bližšie grófka Alžbeta Báthoryová (Čachtická pani).
Zmienka o Petrovi Plogojowitzovi, ktorý zomrel v Rakúsko-Uhorsku (1725) a séria náhlych úmrtí iných v tom čase viedla k podozreniu z vampyrizmu. Mária Terézia ukončila hystériu okolo tohto prípadu a vydala zákon zakazujúci otváranie hrobov.
Za najstaršieho upíra sa považuje v literárnom diele Dracula, no niekedy sa hovorí aj o prvej Adamovej žene Lilith, či o Kainovi.
Upíri v súčasnosti:
Čo literárne dielo, to iný upír. Najčastejšie ide o nemŕtvych, teda telá, ktoré boli oživené. V romantickej literatúre a filmoch sa upírom môže stať ten, koho pokúše iný upír a premena trvá určitú dobu. Stretávame sa aj s upírmi, ktorí vraždiť nechcú, pretože nechcú zobrať ľuďom dušu. V novších dielach môže ísť aj o druh démona (Sapkowský), resp. polodémonov, alebo môže ísť o upírstvo vírusového pôvodu.
Typickým a nemenným znakom je pitie, cicanie krvi pomocou predĺžených očných zubov. Buď nimi sajú, alebo len pretrhnú tepnu a olizujú ranu. Takisto sa niekde hovorí o tom, že je pre nich ľudská krv lepšia, nevyhnutnejšia, inde sa zase spomína to, že sa môžu živiť jedlom ako ľudia. Veľká časť upírov je nesmrteľná, alebo dlhoveká. Niekde starnú pomaly, inde zostali v podobe, v akej boli iniciovaní medzi upírov. Známe je aj to, že sa neodrážajú v zrkadle (vyvrátené v Twilighte). Nedajú sa vyfotografovať. Vysvetlenie, ktoré to môže vysvetľovať je napr. také, že pochádzajú z paralelného sveta nachádzajúceho sa medzi zrkadlami a ak sú v našom svete, tak za zrkadlami chýba. Je im vlastná aj zvýšená sila, zlepšené zmysly. Dokážu niekedy i lietať, levitovať, alebo len v podobe netopiera. Disponujú aj hypnotickými, telepatickými vlastnosťami.
Existuje aj iná forma upíra – Dhampir:
Potomok človeka a upíra, ktorý môže mať rôzne schopnosti a slabosti. Je napr. odolný voči svetlu.
Za najstaršieho upíra sa považuje v literárnom diele Dracula, no niekedy sa hovorí aj o prvej Adamovej žene Lilith, či o Kainovi.
zdroj: wikipédia - prepracované/skrátené/preformulované
Tagy: rasy, upir
Pridal(a): Arwen, 14. 12. 2010 04:05:17
|
|
Hodnotenie užívateľov: 10 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |