Voľný preklad častí autorkinho vysvetlenia z jej oficiálnej internetovej stránky. Ak ste knihu ešte nečítali, ale chystáte sa, radšej si tento text nechajte na neskôr; obsahuje totiž spoilery, ktoré vám môžu pokaziť čitateľský zážitok.
Stephenie Meyerová na svojej stránke píše:
„Presne si pamätám dátum, kedy som začala písať Súmrak, pretože v ten deň mali moje deti prvú hodinu plávania. Takže s istotou môžem povedať, že všetko začalo 2. júna 2003. Do tohto dňa som nenapísala nič okrem niekoľkých kapitol z iných príbehov, v ktorých som sa nikdy nedostala ďaleko, a od narodenia môjho syna pred šiestimi rokmi som už vôbec nič nevytvorila.
Zobudila som sa (toho 2. júna) z veľmi živého sna. V tom sne boli dve osoby pohrúžené do rozhovoru na lesnej lúke. Jednou z nich bolo obyčajné dievča. Tá druhá osoba bola fantasticky krásna, žiarivá a bol to upír. Rozoberali prekážky vyplývajúce z toho, že sa po A, postupne do seba zamilovali, zatiaľ čo po B, upíra obzvlášť priťahovala vôňa jej krvi a nebolo to pre neho ľahké uvládnuť sa a okamžite ju nezabiť. Pre detailný opis môjho sna si pozrite Kapitolu 13 (Priznania) z knihy.
Hoci som mala na práci milión vecí (napríklad pripraviť raňajky hladným deťom, obliecť ich a vymeniť im plienky, nájsť plavky, ktoré nikdy neboli na svojom mieste, atď.), zostala som v posteli, premýšľajúc nad snom. Tak veľmi ma zaujal príbeh bezmennej dvojice, že sa mi priečila predstava, že by som naň zabudla; bol to ten druh sna, ktorý vás prinúti zavolať kamoške a nudiť ju jeho detailným opisom. (Okrem toho, ten upír vyzeral tak prekliato dobre, že som nechcela prísť o jeho obraz v mojej mysli.) Neochotne som vstala a vybavila všetky neodkladné záležitosti; všetko ostatné som odložila a sadla si k počítaču – nespravila som to už takú dlhú dobu, až som sa pýtala, či mi to vôbec stojí za to. Ale nechcela som zabudnúť na ten sen, takže som napísala všetko, na čo som si dokázala spomenúť, pričom som postavy volala „on“ a „ona“.
Od tej chvíle neprebehol deň bez toho, aby som niečo nenapísala. V slabých dňoch som pridala stranu alebo dve; počas dobrých dní som dokončila kapitolu a začala ďalšiu. Väčšinou som písala v noci, keď moje deti spali, takže som sa mohla sústrediť dlhšie ako päť minút bez toho, že by ma niečo vyrušilo. Začala som scénou na lúke a napísala zvyšok knihy. Potom som sa vrátila na začiatok a písala, pokiaľ jednotlivé časti do seba nezapadli. „Zlatú čiaru“, ktorá ich spojila, som vytvorila koncom augusta, o tri mesiace neskôr.
Trvalo mi dosť dlho, kým som vybrala mená pre svoju anonymnú dvojicu. Svojmu upírovi (ktorý bol zamilovaný od prvého dňa) som sa rozhodla dať meno, ktoré bolo kedysi považované za romantické, ale svoju popularitu stratilo už pred desaťročiami. K menu Edward ma priviedla postava pána Rochestera od Charlotte Bronteovej a pán Ferrars od Jane Austenovej. Vyskúšala som ho a zistila som, že mu svedčí. Pri hlavnej hrdinke to bolo ťažšie. Žiadne meno sa jej nehodilo. Po tom dlhom čase, ktorý som s ňou strávila, som ju mala rada ako vlastnú dcéru a žiadne meno sa mi nezdalo dosť dobré. Napokon, inšpirovaná práve tou láskou, som jej dala meno, ktoré som si šetrila pre moju dcéru, lenže tá sa nikdy nezjavila: Isabella. Hurá! Edward a Bella mali konečne mená. Čo sa týka ostatných postáv, dlho som sa prehrabávala v starých záznamoch zo sčítania ľudu, hľadajúc mená, ktoré boli obľúbené v čase ich narodenia. Pre zaujímavosť: Rosalie mala byť pôvodne „Carol“ a Jasper bol „Ronald“. Nové mená sa mi páčia oveľa viac, ale občas sa mi stane, že náhodou napíšem Carol alebo Ron. Ľudí, ktorí čítajú moje nečistopisy, to často pletie.
Čo sa týka prostredia, vedela som, že potrebujem nejaké poriadne daždivé miesto. Obrátila som sa na Google, cez ktorý realizujem všetky potrebné výskumy, a hľadala som najdaždivejšie miesto v USA. Objavila som Olympijský polostrov v štáte Washington. Vytiahla som mapy oblasti a začala som ich skúmať, hľadajúc niečo malé, mimo cesty, obklopené lesom... A bolo to presne tam, kde som chcela, maličké mesto nazvané „Forks“. Nemohlo by to byť lepšie, ani keby som ho tak nazvala sama. Na Googli som si našla obrázky z oblasti a ak by ma názov neohúril, tým úžasným fotografiám by sa to určite podarilo. Pri skúmaní Forksu som objavila rezerváciu La Push, domov quileutského kmeňa. Ich príbeh je fascinujúci a niekoľko fiktívnych postáv sa okamžite zjavilo v mojom príbehu.
Až dovtedy boli Bella a Edward, literárne povedané, hlasy v mojej hlave. Jednoducho nemohli zavrieť ústa. Zostávala som hore tak dlho, ako sa dalo, snažiac sa vyťukať na klávesnici všetko, čo som mala v mysli, a potom som sa zničená odplazila do postele (moje bábätko ešte stále neprespalo celú noc), len aby sa mi v hlave začal odvíjať ďalší rozhovor. Nenávidela som pomyslenie na to, že by som niečo zabudla, tak som vždy vstala a zamierila k počítaču. Po čase som si nachystala pero a poznámkový blok k posteli, aby som zachytila svoje myšlienky a aspoň trochu si pospala. Ráno to vždy bola napínavá úloha rozlúštiť, čo som to v tme naškriabala na papier.
Počas dňa som sa tiež nedokázala vyhýbať počítaču. Kým som trčala na hodinách plávania, v 46-stupňovej horúčave pod phoenixským slnkom, tvorila som zápletku a schémy a chodila som domov s toľkými novými nápadmi, že som ich nedokázala písať dostatočne rýchlo. Bolo typické arizonské leto, horúce, slnečné, horúce a ešte raz horúce, ale keď sa pozriem späť na tie tri mesiace, pamätám si dážď a chladivé zelené predmety, akoby som skutočne strávila leto v Olympijskom dažďovom pralese.
Keď som dokončila knihu, dala som sa do písania epilógov... mnohých epilógov. Presvedčila som sa o tom, že som ešte nebola pripravená opustiť svoje postavy a tak som začala tvoriť pokračovanie. Medzitým som pokračovala v úpravách Súmraku.
Moja staršia sestra Emily bola jediná, kto vedel, na čom pracujem. Od júna som jej posielala kapitoly hneď, ako som ich dokončila, a tak sa čoskoro stala mojím hlavným „povzbudzovateľom“. Pravidelne kontrolovala, či nemám pre ňu niečo nové. Bola to práve Emily, kto prvýkrát navrhol, aby som Súmrak vydala. Fakt, že som dokončila celú jednu knihu, ma priviedol k tomu, aby som sa naozaj pozrela na možnosti vydania knihy.“
Na Meyerovej oficiálnej stránke sa ďalej dočítate o tom, ako hľadala vydavateľa pre Súmrak. Ak vás zaujímajú bezprostredné názory čitateľov, prípadne chcete pridať vlastné postrehy, nezabudnite sa pozrieť na naše fórum, do témy venovanej Stephenie Meyerovej.
Zdroj:
Stránka Stephenie Meyerovej
Tagy: twilight saga
Pridal(a): Bruja, 09. 10. 2008 07:36:51
|
|
Hodnotenie užívateľov: 85 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |
8%
