Prstene moci vyrábali eregionskí Noldor na vrchole svojho poznania. Priviedol ich k tomu Sauron, v tej dobe známy ako Annatar (Pán darov) a elfi mali z priateľstva s ním najskôr veľký osoh (táto vetva elfov bola vždy zraniteľná, ako by sme my povedali "vedou a technikou"). Sauron chodil medzi nimi v podobe krásnej a múdrej, avšak Veľkráľ Noldor, Fingonov syn Ereinion (známy pod svojím epessë Gil-galad - Hviezdny svit; v tom čase žil v Lindone) a majster Elrond Polelf (peredhel) varovali eregionských Noldor pred Sauronom a sami ho odmietali. Slová Annatarove však boli múdre, jeho podoba pekná, a tak výzvy z Lindonu sa im nechcelo počúvať. V meste Ost-in-Edhil teda vznikol spolok kováčov s názvom Gwaith-i-Mírdain. Títo pod Annatharovým vedením objavili tajomstvo výroby prsteňov moci. Prsteňov bolo vyrobených mnoho, väčšinou s malou mocou, ktorými sa elfi len cvičili a cibrili v umení, a Sauron mal na tom podiel.
Najmocnejšie prstene stvoril Celebrimbor, syn Curufinov, Fëanorov vnuk (!). Boli tri: Narya, Nenya, Vilya.
NARYA (veľká)
Prsteň rubínu, Červený prsteň, Prsteň ohňa
Prsteň mal moc rozdúchať oheň nádeje tam, kde hasol, bojoval hrejúcim ohňom odvahy proti Sauronovmu spaľujúcemu ohňu.
Ukutý bol zo zlata, do ktorého bol vsadený rubín.
Etymológia názvu: quenijské „nár“ znamená „oheň“
NENYA
Prsteň adamantu, Biely prsteň, Prsteň vody
Prsteň mal moc odďaľovať až zastavovať „únavu sveta, ktorú nesie na svojich krídlach čas“, čiže brániť zmene, uvädnutiu, zostarnutiu, úpadku sveta (takto to vnímali elfi).
Ukutý bol z mithrilu a bol doň vsadený biely diamant (adamant).
Etymológia názvu: quenijské „nén“ znamená „voda“
VILYA
Prsteň zafíru, Modrý prsteň, Prsteň vzduchu
Prsteň mal moc mimoriadne podobnú predchádzajúcemu, ochraňoval to pekné, čo ešte zostalo v Stredozemi. Mal najväčšiu moc.
Ukutý bol zo zlata, s veľkým zafírom uprostred.
Etymológia názvu: quenijské „vilya“ znamená doslova „vzduch“.
V tom však Sauron všetkých zradil a v ohni Orodruinu, Amon Amarth (Hora osudu), ukul vládnuci Veľprsteň. Elfské prstene mali ohromnú moc, preto ten kto im chcel vládnuť, musel mať sám moc väčšiu, a tak Sauron dal veľa zo seba do tohto prsteňa. Prsteň bol z čistého zlata bez ozdôb, iba obrúčka. Robil nositeľa neviditeľným, avšak mal sklon ku zlu: okrem Saurona nositeľov podvádzal a privodzoval im smrť, zotročoval ich. Mal moc ovládať ostatné a ich nositeľov.
Vo chvíli, ako si Sauron po prvýkrát nasadil tento prsteň, elfi pocítili, že boli zradení. Sňali preto svoje prstene, na veľký Sauronov hnev. Celebrimbor sa preto ponáhľal ku Galadriel po radu, a tá mu poradila skryť prstene a nepoužívať, kým má Sauron Veľprsteň. Vtedy jej Celebrimbor dal Nenyu, no Naryu s Vilyou poslal do Lindonu ku Gil-galadovi. Ten si ponechal Vilyu a Naryu daroval Círdanovi, staviteľovi lodí. Galadriel používala moc prsteňa pre zachovanie a „konzerváciu“ Lothlórienu; Gil-galad ho nepoužil, ale pred smrťou daroval Elrondovi, po zvrhnutí Saurona ním Elron ochraňoval Vododol, nad ktorým svietili potom hviezdy najkrajšie. Naryu však Círdan dal tajne Mithrandirovi, a nik okrem nositeľov prsteňov nevedel, kde je ukrytá.
Keď Sauron pochopil, že elfi sa nedali oklamať a neovládne ich, vyslal poslov do Eregionu so žiadosťou o všetky prstene, lebo vraj by ich nikdy bez neho neukuli (čo však nebola pravda). Noldor to však odmietli a Sauron v hneve vyplienil Ost-in-Edhil a z domu spolku Gwaith-i-Mírdain si odniesol pätnásť najmocnejších prsteňov. Najviac ale túžil po trojke, no ani mučením sa od Celebrimbora nedozvedel, kde sú. Potom dal šesť prsteňov trpaslíkom (vrabí sa, že Durinovmu ľudu dali ich prsteň sami elfi) a ľuďom najviac, deväť, lebo vždy vedel, že ľudia sa najľahšie kazia. Trpaslíci sa ale nedali zmeniť v prízraky, a jediná moc prsteňov, ktorá sa na nich prejavovala bola, že ich chamtivosť po zlate rástla (Sauron im preto posledné tri zasa vzal – štyri totiž zožrali draky.). Tí z ľudí, ktorí dostali deväť prsteňov, sa v časoch svojej vlády stali veľkými kráľmi a čarodejníkmi, no jeden po druhom (podľa toho, s akými myšlienkami prstene prijali) sa pramanili na Úlairov, Nazgûlov, Prsteňové prízraky. Nemali vôľu, iba Sauronovu, napokon s ním aj zmizli. So zničením Veľprsteňa totiž nevyhnutne súvisela strata moci ostatných prsteňov (aj trojky, hoci Sauron sa ich nikdy ani nedotkol, mal však moc aj nad nimi).
O Prsteň osudu obral Saurona Isildr úlomkom otcovho Narsilu, to Saurona načas oslabilo. Prsteň Isildurovi dopomohol k smrti, Isildur sa utopil v Anduine. Z rieky ho o mnoho rokov neskôr vylovil Srdnetec Déagol, tiež na to doplatil životom. Potom Sméagol (ktorý Déagola uškrtil) sa postupne stal otrokom prsteňa, známym pod menom Gloch. Jemu prsteň vzal Bilbo Bublík a neskôr ho dal Frodovi, svojmu bratancovi. Práve Frodo ho zničil, uvrhol v Sammath Naure, pukline v Hore osudu do ohňa a definitívne tým Saurona zničil.
Tak stratili Prstene Moci svoju moc. Napokon odplávali Tri do Valinoru, so svojimi nositeľmi a s nositeľmi Veľprsteňa.
Tagy: j.r.r. tolkien
Pridal(a): Oliver13, 18. 09. 2008 12:20:34
|
|
Hodnotenie užívateľov: 100 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |
6%
