Stránka bola presmerovaná

Novú stránku nájdete na http://www.fantasy-svet.sk/

login
heslo
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Flotila » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Serafína a starcova palica » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Zornička a Filipko » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Trhlina » kniha «
RECENZIA
Flotila » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Serafína a starcova palica » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Zornička a Filipko » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Trhlina » kniha «
Autor: Yaonee
Goodreads: Book reviews, recommendations, and discussion
REKLAMA

Filmy a seriály v TV programe



















optimalizace PageRank.cz
Kniha mesiaca február: Zárezy smrti




Dôležitý oznam:
Internetová stránka Fantasy-svet.net mení doménu. Budeme krajší, rýchlejší, prehľadnejší a plní nových informácií nielen zo sveta fantázie. Práce na novej stránke budú prebiehať približne do apríla 2017. Dovtedy budeme fungovať na starej známej adrese. O tom, kde nás po novom nájdete, vás budeme priebežne informovať.

Pre mesiac jún zatiaľ nebola zverejnená kniha mesiaca.
SlavCon 2017
SlavCon 2017 sa tento rok bude konať priamo pod hviezdnou oblohou!
Celý článok
Zárezy smrti
Veronica Roth, autorka populárnej série Divergencia, sa vracia s novou dilógiou.
Celý článok
Novoročná kniha mesiaca január
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Vianočná kniha mesiaca december
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Kniha mesiaca november: Sychravé dni s Albatrosom! (aktualizované)
Prichádza ten pravý čas na knihy.
Celý článok
loaded
Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu

Príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách. Ale aj o nevyčerpateľných možnostiach, výskume a zahrávaní sa s vesmírom. Peter „Pete“ Murray je teoretik hĺbkového prežitia. Hoci zachránil z havarovaných ponoriek už mnoho ľudí, sám sa do hlbín oceánu nikdy nepozrel. Má z nich totiž panickú hrôzu. A potom to príde. Prípad, aký doteraz nemal. Jedinečný. Obostretý tajomstvom. Čím ďalej, tým spletitejší. Prípad, v ktorom ide o viac než životy posádky.
 
Poznáte vedecko-fantastické knihy od Jany Plauchovej?
nie
38%
nie, ale už som o tejto autorke čosi počul
17%
áno
16%
áno, ale jej knihy ma neoslovili
17%
možno raz budem od nej čosi čítať
13%
Celkovo hlasovalo 448 užívateľov.
hits
Zobraz v plnej veľkosti
Slovanská mytológia N/A%
Zaradenie: mytologia
Diskusia | Galéria

Zvyky a tradície Slovanov sa zachovali ústnym podaním. Ako všade na svete, aj Slovania si nevedeli vysvetliť isté zákonitosti a preto si stvorili bohov. Všímali si zmeny počasia a striedanie období a potrebu spoločenského vyžitia vkladali do slávností a obradných rituálov. Či už na počesť astronomického úkazu (slnovrat) alebo obety k bohom (hromnice).

História:
Slovania pochádzajú z územia ohraničeného riekami Visla a Dneper. V 5. storočí sa rozdelili na západných, východných a južných Slovanov.

Bohovia:
Bog znamená boh, bohatý. Panteón východných Slovanov tvorili: Perún, Džabog, Chors, Smargl, Stribog a Mokoš. Bohovia západných Slovanov boli pravdepodobne: Dažbog (Svarožič), Lada, Rod, Svarog, Perún, Morena a Veles. Polabskí (Porenut, Porevit, Prove, Rugievit, Svarožič-Radegast, Trojan a Živa) a pobaltskí (Belboh, Černoboh, Černohlav, Jarovit-Gerovit, Svantovít a Triglav) Slovania uctievali vlastných kmeňových bohov. Ich viera pretrvala najdlhšie, lebo kresťanstvo považovali iba za spôsob nadvlády Franskej ríše.

Rod: Praotec, boh plodnosti, zrodu, zrodený z mora chaosu. Mal troch synov: Velesa, Perúna a Svaroga. S otcovým povolením sa Svarog stáva hlavným bohom. Ženský opak Roda sú Rožanice (pl.) – bytosti, ktoré určujú po narodení ľudský osud.

Lada: Pramatka, manželka Svaroga, ochrankyňa žien a detí. Ženská podoba Roda.

Svarog: Praboh, boh Slnka. S bohyňou Ladou mal synov Svarožiča a Dažboga.

Svarožič: Ukladal otcovi nohy do postele, keď sa vrátil po celodennej práci. Neskôr prebral jeho funkciu ako hlavný Boh, otec neba. Poháňal Zlatohrivého vraníka zapriahnutého v koči, kde vozil Slnko alebo Mesiac. Mal guľu namiesto hlavy.

Dažbog: Vladyka poludňajšej a rannej strany. Syn Svaroga. Bol miláčikom, krásny a obľúbený. Bol uctievaný všetkými slovanskými národmi. Znázorňuje sa so štyrmi hlavami, božími silami, ktoré mali časť dennej moci - Jarilo (jarné slnko), Kupalo (letné), Svantovít (jesenné) a Koliad (zimné).
Niekde sa traduje, že je to tá istá osoba ako Svarožič.

Perún: Boh búrky a úrody. Mal hroznú tvár, orlí zrak a medenú bradu. Význam per-un je 'kto silno bije'. Jazdil na voze ťahanom capom, či lietal po oblohe na veľkom mlynskom kolese. Jeho posvätný strom je dub. Na jeseň uzamyká Nebo a ide si odpočinúť na kameň - Alatir. U národov známy ako Perun (Rusko), Parom (Slovensko), Piorun (Poľsko), Perkunas (Litva), Perkons (Lotyšsko).

Radegast: Boh pohostinnosti, plodnosti, úrody a niekedy i vojny a ohňa známi hlavne u Polabských Slovanov. Mal čiernu tvár.

Veles: Boh - otec duchov a živej prírody (lebo duch = život). Boh - patrón dobytka a úrody, múdrosti a umenia. Litovský výraz 'véles' značí duše mŕtvych, prípadne až boha podsvetia.

Morena: Bohyňa zimy a smrti. Koniec vlády začína s jarou, kedy ju ešte stále podľa pretrvávajúcej tradície zapália a hodia do rieky. U národov známa ako Čuma (Rusko), Dzuma (Poľsko), Kuga (južný slovania).

Černoboh: Boh noci a temnoty a ponímaný ako diabol. Je čierny. Bol pri vzniku sveta.

Belboh: Boh dňa a svetla a ponímaný ako dobro.

Chors: bol zrejme protipólom Svaroga, boha Slnka. Je to teda boh Mesiaca a noci.

Mokoš: Často bola zobrazovaná ako priadka s veľkou hlavou a dlhými rukami, ktorými spriadala vlákna osudu. Ochraňovala tiež poriadok a ovčie stáda.
Aby si ju ľudia nepohnevali, nesmeli pľuvať na zem a na jar zapichovať koly do zeme.

Stribog: Boh vetra a búrok. Ľudia verili, že keď je búrka, tak spolu z početnými synmi jazdia opití po kraji na koňoch.

Vysvetlenia sveta
Vznik svetových strán (ročných období)
Svarožič nevládal ovládať zem sám, rozdelil ju štyrom bohom: do chladu na sever poslal Perúna, do tepla na juh Svantovíta, kde slnko zapadá na západ Radegasta a kde slnko vychádza na východ Dažboga.

Vznik sveta
Jedna z mnohých povestí o vzniku sveta:
Biely (hlina) a čierny (kamene) holub spolu s trusom Zlatohriva a s pomocou Svarožiča (ktorý dopomohol riekami...) stvorili Zem. Z prasklín vyliezli zvieratá. No vytvorená harmónia sa nepáčila Všehomírovi = Zlu a na zem zaslal záplavy, sucho, pevnú vodu - tak nevedomky vytvoril sneh. Následne hynuli stromy a zvery a Svarožič bojoval novým životom a tak vznikli rozmanité druhy rastlín a živočíchov.

Vznik človeka
Jedna z mnohých povestí o vzniku človeka:
Bohyňa Pripelaga vyvrhla ľudí na radu Roda (najstaršieho, boha plodnosti a zrodu) a Svarožič im vdýchol dušu. Keďže Pripelaga bola bohyňa počasia, aj ľudia majú emócie, city a správanie premenlivé ako počasie (raz búrky, inokedy jasno).
Slovo človek - Svarožič pobozkal ľudí na čelo, aby ostali na veky (bytosti, čo si navzájom rozumejú)
Slovo Slovania - keď vdýchol dušu, bolo počuť = slovo

Krátky a dlhý deň
V dobe zimného slnovratu vždy Belboh (boh dňa) porazil Černoboha (boha noci) a prevzal od neho kontrolu nad riadením denného cyklu. V deň letného slnovratu sa boj opakoval, avšak víťazom bol teraz Černoboh.

Slovanské sviatky
Stužeň (Január)
Hromnice: Na Hromnice o hodinu více. Tento sviatok bol v znamení Perúna. Kládli sa dubové ohne, z ktorých neskôr vzišlo zapaľovanie sviečok - hromničiek. Slúžili ako ochrana pred záhrobnými duchmi a preto horeli aj pri smrteľnej posteli.

Ljuteň (Február)
Fašiangy (čes. masopust): Na Tri krále o krok dále. V tomto období sa organizovali svadby, zabíjačky, zábavy. Dedinčania sa prezliekali do masiek (turoň, koza, medveď...). V meste ich organizovali cechy, tovariši konali sprievody...

Brezeň (Marec)
Jarná rovnodennosť (Svätenie jari): U nás sa vynášala Morena, bábka sa podpálila a hodila do rieky za sprievodu výsmešných pospevkov. Lužický Srbi vynášali Smjerc, bábku obliekli do vecí osoby, ktorá naposledy zomrela a hádzali do nej kamene. Následne ju utopili v rieke v susednej dedine. V Ukrajine zdobili Ljalju (dievča prezlečené za bohyňu jari) - zelené ratoleste, kvetinový veniec. Ona rozdávala potraviny...

Kveteň (Apríl)
Výhon oviec a ďalšie jarné úkony
Obradná orba: Vzdávala sa pocta zemi, aby bol úspešný rok. Bulhari poriadali kukerské hry. Kuker (mužská postava so zverskou maskou a dreveným falusom) si vzal ženu, ktorá neskôr predstierala tehotenstvo a pôrod. Súčasťou bola aj orba polí. Všetko to malo zaručiť úrodnosť.

Tráveň (Máj)
Rusadlie: Oslavovanie prechodu jari do leta. Rusalky vtedy chodili a ľuďom dávali hádanky a kto ich neuhádol, bol utopený, či dobitý k smrti. Pred týmito bytosťami chránili byliny ako mäta, ligurček, palina. Východní Slovania spravili slamenú Rusalku a na poli s ňou bojovali, až kým sa neroztrhala. Slamu nechali na poli. U iných národoch bola Rusalkou mladá breza, na ktorú vešali stužky.
Turíce: Zádušné sviatky (na Ducha), ľudia chodili v maskách, stavali máje, volili dedinských kráľov a kráľovné.

Červeň (Jún)
Letný slnovrat (Vajano): O polnoci pred Vojanom sa dievky pozerali do vody, aby našli svojho ženícha, či sa vyzliekali nahé a pozorovali hladinu. Iná povera vraví, že na svätojánsku noc, ktorá je plná mágie, čarov a kúziel, si musí dať deva pod vankúš 9 kvetín a prisní sa jej ten pravý. Potom sa na každú svetovú stranu zakladali Jánske ohne, cez ktoré sa skákalo a následne tancovalo v pahrebe (zachované v Bulharsku). Kto sa nepopálil, bol duševne čistý. V Rusku bolo dievča so zaviazanými očami, ktoré rozdávalo vence. Tá, ktorú chytila, keď sa k nej rozbehli, stratila možnosť na skorú svadbu. Bieloruská dievčina bola nahá, ktorú pokrývali iba čerstvé kvety. V iných krajinách sa nazývalo Kresi (južní Slovania), Kupajo (Rusi, Bielorusi), Sobótki (Poliaci), Kupalo, Kupajlo, Jarilo, Kostroma, či Kalojan.

Lipeň, Serpen (Júl, August)
Žatva: Oslava začiatku žatvy.
Dožinky: Oslavoval sa koniec žatvy. Aby sa zaistila budúca úroda, zrno z posledného snopu sa dávalo do nového osiva a nechala sa časť nezoratá. 21. júla je sviatok Perúna.

Vreseň (September)
jesenná rovnodennosť, trenie ľanu a konope

Žlteň (Október)
Priadky: Ak prišli mladé devy na priadky, považovali sa už za dospelé. Mládenci k nim prichádzali na 'dievocké dni', a ak neprichádzali, dievčatá sa ich snažili všakovako začarovať. Najskôr priadli a potom pokračovali priadkové zábavy, hry a tance.
Mitrové zábavy: Doháňanie oviec do dedín. Tancovali sa najme odzemkové tance.

Listopad (November)
1. november Mokošin deň, terajší sviatok všetkých svätých.
25. november Morenin deň

Gruden (December)
Zimný slnovrat (pôvodný Nový rok): Na Nový rok o slepačí krok. Slávenie pozostávalo z kračunu (najkratšieho dňa v roku), ovseňa, či useňa (posýpanie ľudí zrnom), koledovanie a maškarným sprievodom. Išlo o zapudenie duchov temnoty, zahnanie chorôb, či duší mŕtvych.

Tagy: mytologia

Pridal(a): nik, 14. 08. 2008 07:52:04

Bookmark and Share



Hodnotenie užívateľov: 77.1 %

Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený.
© Fantasy-svet.net, všetky práva vyhradené. Bez súhlasu majiteľov nesmie byť obsah tohto webu skopírovaný.
Fantasy-svet.net je stránka fanúšikov, nie je majiteľom autorských práv. Je len sprostredkovateľom
informácií o celosvetovo populárnych fantasy knihách, filmoch a i.
Created by Whitewash
Verzia 1.04 (Changelog)