Svoju spisovateľskú cestu začal uverejňovaním poviedok, ktoré čerpali z geologických a paleontologických námetov. O svojich cestách do Mongolska napísal knihu "Cesta vetrov", v ktorej sa okrem iného ako druhý na svete zmienil o možno mýtickom živočíchovi, (jeho sprievodcovia po púšti Gobi však o ňom hovorili ako o reálnom) - ktorého volali Olgoj chorchoj. Kryptozoológovia citujú jeho vyjadrenia z cestopisu "Cesta vetrov". Ako paleontológ je aj zakladateľom tathonómie - vedeckej disciplíny na pomedzí paleontológie a historickej geológie ktorá, skúma za aký dlhý čas sa biologický objekt stane objektom paleontologickým a aké sú podmienky zachovania skamenelín. Ako spisovateľ sci-fi sa stal celosvetovo známy románom Hmlovina Andromédy.
Nadanie, záujmy a schopnosti Ivana Jefremova sa prejavili veľmi skoro - ako štvorročný sa naučil čítať, v šiestich rokoch už čítal Julesa Vernea a obľuboval knihy o cestovateľoch, námorníkoch a vedcoch. Ivan Jefremov mal skutočne pestrý a v detstve ťažký život. Ako 12-ročný sa zúčastnil občianskej vojny na strane červených. Opustený rodinou sa pridal k vojakom ako mnoho ďalších detí - takým deťom sa hovorilo "syn pluku". V bojoch bol zranený a od toho času sa trocha zajakával. (Zaujímavosť - jeho zajakanie slúžilo ako predloha pre postavu v knihe Pondelok začína v sobotu - iných ruských spisovateľov sci-fi - bratov Strugackích).
Po demobilizácii ako trinásťročný odišiel do Petrohradu s pevným odhodlaním študovať, takže gymnázium zvládol za dva a pol roka. Popri štúdiu si musel zarábať na živobytie ako nakladač, pilčík, závozník a nakoniec šofér nákladiakov v nočných smenách (mal ledva pätnásť rokov). Ako 15-ročný sa stal námorníkom, v roku 1923 urobil skúšky na kormidelníka námorného loďstva a na jar 1924 odišiel na ďaleký východ a plavil sa po Tichom oceáne.
Zoznámenie s akademikom Suškinom viedlo k ďalšiemu prudkému zvratu v živote Jefremova - k zoznámeniu sa s paleontológiou a túžbe venovať sa vede. Ešte v roku 1924 nastúpil na fakultu biológie univerzity v Leningrade (v tom roku Petrohrad premenovali). Ako študent sa začal zúčastňovať paleontologických expedícií na Povolžie, Ural a do Strednej Ázie, neskôr aj na Sibír a ďaleký východ. Ako 19-ročný objavil obrovské nálezisko vyhynutých jašterov na severe Ruska. Zážitky z expedícií zúžitkoval neskôr pri písaní svojich prvých poviedok. Diaľkovo vyštudoval geológiu a banské inžinierstvo, v roku 1935 ukončil Leningradský banský inštitút a v tom istom roku sa stal kandidátom biologických vied, o šesť rokov neskôr i doktorom vied. V roku 1935 začal pracovať v Paleontologickom ústave v Moskve. Svojimi vedeckými prácami sa stal známym aj v zahraničí.
Následky početných expedícií sa v období druhej svetovej vojny prejavili ťažkou formou reumatickej horúčky a následnou nebezpečnou chorobou srdca. Počas dlhodobého liečenia sa začal venovať písaniu poviedok z prostredia ktoré dôverne poznal - geologických, paleontologických a kartografických expedícií obohatenými o vedeckofantastické a dobrodružné príbehy. Vo svojej poviedke Diamantový komín sa mu podarilo predpovedať objav náleziska diamantov v Jakutsku, v poviedke Jazero hôrnych duchov zase objav ložísk ortuti v Altaji. Dokonca v poviedke Tiene minulosti predpovedal aj objav holografie. Prvý poviedkový súbor mu vydali v roku 1944.
Po vyliečení viedol ďalšie paleontologické expedície do Mongolska. Skúsenosti a zážitky z výprav po Mongolsku opísal v románe Cesta vetrov, ktorý možno zaradiť do oblasti literatúry faktu. Obnovená choroba srdca sa stala prekážkou v účasti na ďalších expedíciách. Za svoje vedecké zásluhy dostal niekoľkokrát štátne vyznamenania. Desiatky rokov výprav sa prejavili na jeho zdraví a musel sa dlhodobo liečiť a samozrejme sa už nemohol ďalej túlať po svete. Začal sa intenzívnejšie venovať literárnej tvorbe. Ako spisovateľ sa stal známy predovšetkým románom Hmlovina Andromédy, ktorý vyvolal polemiku medzi sovietskymi spisovateľmi o vedecko-fantastickej literatúre. Po úspechu románu Hmlovina Andromédy sa začal venovať literárnej činnosti a napísal niekoľko rozsiahlejších prác, ktoré patria medzi vrcholy rusko-sovietskej sci-fi literatúry. Jefremov ako málokto opísal utopickú komunistickú spoločnosť. Napriek tomu po smrti v roku 1972 boli zhabané jeho písomnosti, vrátane niekoľkých neuverejnených diel pre podozrenia zo špionáže v prospech Veľkej Británie.
Na jeho počesť pomenovali aj planétku - 2269 Efremiana.
Vplyv na jeho tvorbu mali samozrejme vedecké oblasti, ktorým sa sám venoval.
Poviedky:
Stretnutie nad Tuscarorou
Helénske tajomstvo
Jazero hôrnych duchov
Cestami starých baníkov
Olgoj chorchoj
Cutty Shark
Podmesačná hoľa
Biely roh
Tiene minulosti
Diamantový komín
Observatórium Nur-i-Dešt
Zátoka dúhových vôd
Atol Fakaofo
Novely a romány:
Lode Vesmíru
Na kraji Oekumeny
Putovanie Baurdžeda
Cesta vetrov
Mlhovina Andromedy
Srdce zmije
Afaneor, dcéra Acharchellena
Ostrie britvy
Päť obrazov
Hodina býka
Thais Athénská
recenzia Hmloviny v Androméde
Recenzie pridané užívateľmi Fantasy-Sveta (0)
Tagy: jefremov, scifi
Pridal(a): jozoj, 04. 11. 2010 03:13:43
|
|
Hodnotenie užívateľov: 0 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |
8%
