Clive Staples Lewis sa narodil 20. októbra 1898 v meste Belfast v Írsku ako syn advokáta Alberta Jamesa Lewise (1863-1929), ktorého otec prišiel do Írska z Walesu, a Flory Augusty Hamilton Lewis (1862-1908), dcéry ministra Church of Ireland. Mal staršieho brata Warrena (1895-1973).
Keď mal štyri roky, začal si krátko po tom, čo jeho psa Jacksie zrazil voz, hovoriť Jacksie. Najskôr nereagoval na žiadné iné meno, ale neskôr prijal meno Jacks, z ktorého sa potom stal Jack - menono, pod ktorým ho poznali jeho priatelia a rodina po celý zbytok jeho života.
Najskôr ho učil súkromný učiteľ a roku 1908, keď mu zomrela matka, nastúpil do školy Wynyard School ve Watfordu v Hertfordshire.
Onedlho na to bola škola zrušená kvôli nízkemu počtu žiakov. Riaditeľ Robert „Oldie“ Capron bol nato umiestnený do ústavu pre duševne chorých. V knihe Zaskočen radostí Lewis tuto školu nazval „Belsen“ (koncentračný tábor v Nemecku).
Životopisec Alan Jacobs sa domnieva, že atmosféra na Wynyard School predstavovala pre Lewise veľkú traumu a spôsobila u neho rozvoj „mierne sadomasochistických predstáv“.
Po zavretí Wynyardu študoval Lewis na Campbell College vo východnej časti Belfastu, 1 míli od domova, ale zo školy odišiel kvôli dýchacím ťažkostiam.
V dôsledku svojej choroby odišiel do kúpeľného mesta Malvern v Worcestershire, kde chodil do prípravnej školy Cherbourg House (v Lewisovej autobiografii označované ako „Charters“).
V 1913 nastúpil na Malvern College. V tejto dobe opustil kresťanskú vieru a stal sa ateistom a zaoberal sa mytológiou a okultizmom. Neskôr označil „Wyvernu“ (wyverna je mytologický okrídlený drak, takto nazval školu vo svojej autobiografii) za tak jednostranne zameranú na rast společenského postavenia, že považoval homosexuálne vzťahy medzi staršími i mladšími študentmi za „jedinou oázu uprostred horúcej púšti súťaživých ambícií. … Zvrátenosť bola jedinou vecou, skrz ktorú mohlo prísť niečo spontánného a nevypočítaného“.
Lewis bol uznávaný znalec anglickej stredovekej literatúry.
Jeho najvýznamnejšou prácou v tejto oblasti bola kniha Alegória lásky: úvaha o stredovekej tradícii, ktorá vyšla v roku 1937 a vzápätí dostala prestížnu Gollanzovu cenu za literatúru.
Klasickou sa stala jeho kniha o anglickej literatúre 16. storočia (vyšla vo vydavateľstve Cambridge University Press a dodnes je v predaji).
Okrem toho je autorom mnohých literárno- historických textov, včítane obsiahleho úvodu k anglickému prekladu Danteho Božskej komédie.
Od mája do novembra 1941 publikoval denník Guardian každý týždeň Lewisove Rady skúseného diabla, v ktorých s humorom hodným Angličana opisoval základy kresťanskej etiky. Na podobnú tému mal v BBC pravidelné „Radio Talks“.
Profesor literatúry sa tak stal známou verejnou osobou.
Snáď najpopulárnejším Lewisoim dielom je cyklus siedmich fantasy románov pre deti, považovaných sa klasiku detskej literatúry.Lewisovým zámerom bolo napísať sériu rozprávok pre deti, ale výsledkom bolo čosi oveľa rozsiahlejšie a veľkolepejšie, než pôvodne zamýšľal. Dospelým i deťom učaroval vzrušujúci a dobrodružný príbeh čarovného sveta plného mytologických stvorení, v ktorom sa odohráva boj medzi dobrom a zlom. Knihy si získali mnoho fanúšikov a stali sa súčasťou knižníc rodín po celom slobodnom svete. Všetkých dielov série Kroniky Narnie sa predalo vyše 85 miliónov výtlačkov v 29 jazykoch. Na pultoch komunistických kníhkupectiev pochopiteľne chýbali. Kroniky sa však postupne dostali aj náš trh, najprv v českom a v súčasnosti konečne aj v slovenskom preklade. „C. S. Lewis mal teóriu,“ spomína jeho syn Douglas Gresham, „že keď kniha stojí za to, aby ste ju prečítali ako päťročný, vrátite sa k nej, aj keď budete mať päťdesiat.“ Myslím, že mal pravdu. A o Narnii to možno povedať aj inak: o tom, že stojí za to, svedčí, že mala svojich nadšených čitateľov pred 50 rokmi, má ich dnes a bude ich mať aj za ďalších 50 rokov. Krása Narnie je totiž večná. Rovnako ako jej predloha.
Neskôr napísal množstvo úvah o kresťanstve, filozofii a literatúre, ktoré majú jedno spoločné: sú napísané s humorom, nadhľadom a takým štýlom, že im porozumie (a celkom dobre sa pri nich zabaví) aj presvedčený ateista.
Bol veľkým priateľom J. R. R. Tolkiena, s ktorým ho spájala láska k literatúre, starým jazykom a členstvo v Inklings, pod ktorého vplyvom konvertoval z ateizmu na kresťanstvo . Kresťanstvo malo pre Lewisa obrovský význam. Nielenže mnoho jeho fantasy diel je chápané ako určitá alegória kresťanskej viery a jej hlavných motívov, ale písal tiež veľmi úspešné knihy priamo z oblasti kresťanskej literatúry .
• Pútnikov návrat
• Návštevníci z mlčiacej planéty
• Perelandra
• Tá obludná sila
• Lev, šatník a čarodejnica
• Princ Kaspián
• Dobrodružstvá lode ranný pútnik
• Strieborná stolička
• Kôň a jeho chlapec
• Čarodejníkov synovec
• Posledný boj
• K jadru kresťanstva
• Problém bolesti
• Svedectvo o zármutku
• Zázraky
• Pokiaľ nemáme tvár
• Rady skúseného diabla
• Veľký rozvod
• Prípitok skúseného diabla
• Slony a papraď
• Boh na lavici obžalovaných
• Zničenie človeka
http://www.cslewis.org/
http://www.cslewisclassics.com/
Recenzie pridané užívateľmi Fantasy-Sveta (0)
Tagy: kroniky narnie, c.s.lewis
Pridal(a): Bonifácia, 26. 09. 2008 21:35:49
|
|
Hodnotenie užívateľov: 88.3 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |
6%
